Z histórie našej školy
Prvá zmienka o škole pochádza z roku 1545. Škola bola s bytom učiteľa
pod jednou strechou, drevená, šindľom krytá. Trieda sa vykurovala
kachľovou pecou. Do triedy sa vchádzalo zo spoločnej predizby. Škola
bola jednotriedna. Vyučovalo sa po latinsky, po maďarsky, po zrušení
poddanstva r.1848 po rakúsko – uhorskom vyrovnaní 1867 po slovensky.
Žiaci písali na tabuľky kriedou (griflíkom). Zápisy po cvičeniach
zotierali. Neskôr písali do zošitov ceruzou (olovko alebo blajbas).
Postupne sa začalo s písaním atramentom. Perá sa namáčali do kalamárov
s atramentom. Vyučovali sa tieto predmety: náboženstvo, reč vyučovacia
(čítanie, mluvnica, pravopis, sloh), vlastiveda (prírodoveda, zemepis,
dejepis), počty a merba, kreslenie písanie, spev a telocvik. N
a vyučovaní sa využívali jednoduché pomôcky (počítadlo, mapa,
nerasty,...) Vyučovalo sa v jednej miestnosti. Žiaci boli rozdelení
podľa veku a ročníkov, čo kládlo veľké nároky na prácu učiteľa
i samotných žiakov, ktorí sa museli naučiť samostatne pracovať. Učiteľ
viedol evidenciu o ich správaní, prospechu a dochádzke. Školský rok sa
delil na štvrťroky, v ktorých boli žiaci klasifikovaní známkami. Na
konci školského roka dostal žiak priepustné vysvedčenie, na základe
ktorého mohol postúpiť do vyššieho ročníka. Klasifikovalo sa správanie
(mravy), usilovnosť(úspech) a úprava písomných prác(zovňajšok písomných
prác). Učilo sa aj v sobotu, na dedinách však mali voľno vo štvrtok.
Iba malá časť
žiakov dosahovala dobré výsledky v učení. Nebolo zvláštnosťou, že
niekedy až tretina žiakov neprospela. Príčina nebola u väčšiny
v nedostatku talentu, schopnosti, ale vyplývala z nepravidelnej školskej
dochádzky, pretože deti pomáhali rodine v poľnohospodárskych prácach,
pásli kravy, husi, starali sa o mladších súrodencov. Učebňa bola
zaplnená žiakmi iba v zimných mesiacoch, a to iba vtedy, ak si mali čo
obuť a obliecť po starších súrodencoch. Učiteľ vlastnil pôdu a choval
domáce zvieratá. Medzi jeho povinnosti patrilo aj pečenie oblátok pre
celú dedinu (múku dali obyvatelia), účasť na pohreboch a svadbách,
poskytovanie prvej pomoci. Učiteľ pomáhal obyvateľom pri vybavovaní
úradnej korešpondencie, staral sa o šírenie osvety (odstraňovanie
negramotnosti, zakladanie čitateľských krúžkov, knižníc, zdravotnícka
osveta, školské sporenie, nácvik divadelných predstavení, kantorovanie
v kostole, organizovanie majálesov, juniálesov, výletov, vychádzok,
športových podujatí).
Deti chodili každé ráno
do kostola. Vyučovanie sa začínalo aj končilo spoločnou modlitbou. Počas
cirkevných sviatkov sa nevyučovalo. V triede sedeli osobitne chlapci
a dievčatá. Učebnice si kupovali sami. Chudobnejší sa skladali viacerí
na jednu knihu. Pred koncom školského roka učiteľ zorganizoval výlet do
okolitej prírody (Zadná hura, Kapušiansky hrad) alebo miest (Giraltovce,
Bardejov, Prešov). Veľkou a radostnou udalosťou boli majálesy v prírode.
Školský rok sa končil vydaním vysvedčení a odchodom detí na prázdniny (vakácie).
Učiteľ bol nielen
v škole, ale aj na verejnosti veľkou autoritou. Priestupky žiakov smel
riešiť aj telesnými trestami. Žiaci s lepším prospechom mali možnosť
navštevovať meštianku v Prešove, Bardejove.
Z obce malá časť mládeže
odchádzala na remeslá a ešte menej na ďalšie štúdium. Mladí ľudia
ostávali na poľnohospodárstve pri rodičoch, prípadne pracovali na
veľkostatku.
Učni mali
učňovské školy, základom prípravy na remeslo však bola praktická výuka
u majstra. Pre mladých roľníkov boli rôzne kurzy, zimné školy. Do
gymnázií sa po piatej triede skladala prijímacia skúška. Štúdium trvalo
8 rokov. Po zložení maturity mohli ísť absolventi študovať na vysokú
školu. Vysokoškolské štúdium bolo drahé, štipendií bolo málo, preto aj
študentov bolo menej asi 1/20 dnešného počtu. Mnohí študenti si
privyrábali príležitostnými prácami a súkromným vyučovaním. Odborné
školy – priemyslovky, obchodné akadémie – navštevovali žiaci po skončení
meštianskej školy alebo 4 tried gymnázia.
Dlho bola na
Slovensku len jedna vysoká škola Komenského univerzita v Bratislave,
s lekárskou, právnickou a filozofickou fakultou, založená r. 1919.
Prírodné a technické smery chodili študenti zo Slovenska študovať do
Brna, Prahy alebo do cudziny. Roku 1937 bola v Košiciach založená
Slovenská vysoká škola technická, ktorá sa po okupácii Košíc odsťahovala
do Martina a potom do Bratislavy. Po 2. svetovej vojne sa vracia do
Košíc.
Slovenské školstvo prešlo
mnohými reformami: ľudové školy, národné školy, osemročné stredné školy
(OSŠ), jedenásťročné stredné školy (JSŠ),stredné všeobecnovzdelávacie
školy (SVŠ), základné školy (ZŠ), základné deväťročné školy (ZDŠ), opäť
základné školy (ZŠ) a gymnáziá. (32)
Podľa
smernice Povereníctva školstva a kultúry z 29.4.1960, č. 11922/60
predĺžila sa od školského roku 1960/61 povinná školská dochádzka na
deväť rokov. V školskom roku 1960/61 dostali žiaci prvýkrát školské
učebnice a pomôcky zdarma, čo uvítali najmä početnejšie rodiny.
Zo záznamov z roku
1776 sa dozvedáme, že v zbore dvakrát zasadal seniorálny konvent 7.
februára a 25. júna. Na poslednom pod názvom „agendale“ pre zbor
zozbierali 6 frt 42 gr. Vtom istom roku zbúrali rozpadávajúcu sa drevenú
školu a na miesto nej postavili novú drevenú.
V auguste roku 1784
zhorela fara. Farár medzitým býval v škole. Roku 1804 bola dokončená
nová fara. Medzi ňou a školou vykopali spoločnú studňu. 8. januára 1808
Michal Stanik, ev. farár prvýkrát použil slovenčinu pri oznamoch. V roku
1843 v chotári prebiehala komasácia, pri ktorej zboru, farárovi
a učiteľovi boli pridelené patričné pozemky.
V roku1883 bola v Chmeľove
jednotriedna škola. Vyučovalo sa už po slovensky. Školu navštevovalo 57
žiakov. Z celkového počtu bolo 33 ev. a. v., 23 rím. katolíkov. Žiaci sa
učili čítať, písať, počítať. Náboženstvo sa vyučovalo z Lutherovho
katechizmu a z Hubnerovej biblickej histórie. Vyučovanie trvalo od
októbra do mája. Ku škole patrila záhrada.
Učitelia ev.a.v.
Arvensis 1630 –
Alkócsy 1640 – 1648
Juraj Eliadesz 1648 – 1653
Ján Varisz 1653 – 1655
Ján Szkalický 1665 – 1694
Adam Dusy 1694 – 1702
Ján Radlinszký 1702 – 1725
Ján Schavel 1725 – 1734
Ján Molitorisz 1734 – 1745
Ján Neupaer 1745 – 1749
Andrej Erdogh 1749 – 1790
Pavel Bruezak 1790 – 1811
Ján Tessinzsky 1811 – 1820
Ján Szerday 1820 – 1832
Andrej Pankuch 1832 – 1841
Ján Feješ 1841 – 1845
Ľudevit Lutočka
Ľudevit Tomes
Teodor Jarmay
Mária Janotková, druhá sila
Emil Orech
Jelena Snopková, druhá sila
Jarmay 1922 – 1926
Jarmay – Jarmayová 1933 – 1934
Jarmay- Snopko 1934 –
1935
Jarmay- Koloman Ivanyi 1935 – 1936
Jarmay – Janotková 1936 – 1938
Emil Orech – Janotková 1938 – 1939
Orech – Snopková 1939 –
1941
Pavol Surový – Snopková 1941 – 1942
Snopková – Kupec 1942 – 1943
Kupec- Činčalová
1943 – 1944
Benka – Marenčinová 1944 – 1945
Ján Hájnik – Hájniková
Tomečko
1945 – 1946
Hájnik – Hájniková 1946 – 1949
Jozef Jurko
V povojnovom období nastáva nebývalý rozvoj vzdelanosti pre mládež aj
dospelých (roľnícke školy, večerné školy). Rozvíja sa osvetová činnosť.
Otvárajú sa miestne a školské knižnice. Aktívne pracujú kultúrno –
spoločenské organizácie, športové kluby a podobne.
Šíriteľmi
kultúry a osvety zostávajú aj naďalej učitelia, ktorí sa verejnosti
predstavili divadelnými hrami (prvú divadelnú hru Kamenný chodníček
nacvičili v r. 1924).
V tejto
činnosti pokračovali aj ďalší pedagogickí nadšenci, hlavne PaedDr.
Vojtech Kolarčík, ktorý v rokoch 1969 – 1971 nacvičil ďalšie hry – Muška
Svetluška, Snehová kráľovná, ĽUBKA. Alžbeta Hrušková sa predstavila
verejnosti s členmi divadelného krúžku hrou Pytliakova žena a Páva.
Mária Horváthová hrou ĽUBICA – MEDVEDICA.
Do roku 1968 sa žiaci vyučovali v bývalom kaštieli. Budovu bývalej
národnej školy po generálnej oprave pridelil MNV materskej škole.
Kaštieľ prevzal MNV a prenajal VD PLETA. Pracovalo tu 60 žien.
V školskom roku 1968/69 sa otvorila nová 12 triedna škola v hodnote
3.500.000 Kčs s 5 pavilónmi, novým školským zariadením v hodnote 280.000
Kčs. Do užívania bola odovzdaná bytová jednotka pre 6 učiteľských rodín.
Novú
školu navštevovalo 311 žiakov. V školskej jedálni sa stravovalo 65
žiakov. Riaditeľom školy bol do 30.8.1972 Vojtech Horváth, ktorý sa po
20 ročnom pôsobení odsťahoval s rodinou na vlastnú žiadosť do
Mojmíroviec pri Nitre. Jeho ďalšie nasledovateľky i ďalší
nasledovatelia spolu s pedagogickými a výchovnými pracovníkmi
pokračovali v zvyšovaní kvality výchovno – vzdelávacieho procesu
a záujmových mimoškolských aktivít.
Z úspechov školy
Šk. r. 1976/77 spevokol PRAMIENOK
- 3. miesto na okresnej prehliadke
v kategórii začínajúcich
súborov, vedúca Metodeja Katová
Šk. r. 1977/78 spevokol
PRAMIENOK - 1. miesto na okresnej prehliadke
Šk. r. 1978/79 Mladí
požiarnici - 1. miesto v obvodovom kole
Šk. r. 1979/80 Melódie
priateľstva - 2. miesto
Šk. r. 1980/81 Mladí
požiarnici – plameň - 2. miesto
Basketbalová liga - 4. miesto v okresnom kole
Ľahká atletika - 3. miestov hode
kriketovou loptičkou (Galová)
Vrh guľou - 3. miesto (Mesárčová)
Beh cez prekážky - 3. miesto (Bobríková)
Beh na 150 m - 4. miesto (Balucha)
Volejbalová liga žiačok - 3. miesto
Šk. r. 1982/83 Čo vieš
o robotníckych - 1. miesto
povolaniach a školách II. cyklu
Šk. r. 1983/84 Plameň
84 - 2. miesto
Matematická olympiáda - 7. miesto
Šk. r. 1984/85 Matematická
olympiáda - 5. miesto
Plameň - 2. a 3. miesto v obvodnom kole
Šk. r. 1985/86 Matematická
olympiáda - 8. a 11. miesto
Pytagoriáda -
8. miesto
Šk.r. 1987/88 Matematická
olympiáda - úspešný riešiteľ Peter Fečo
KORSEM
- 5. miesto v okresnom kole
Šk. r. 1988/89 Hviezdoslavov
Kubín - 2. miesto (Ján Dreveňák)
(prednes poézie a prózy)
Spievajže
si, spievaj - 2. miesto (Harčarová)
- 3. miesto (Suchá, Migašová)
Spev
rómskych piesní - 3. miesto (Mariňáková)
Plameň
89 - 3.,4. a 5. miesto v obvodnom kole
PIKOMAT - úspešný riešiteľ (Vladimír Repčák)
Šk. r. 1990/91 Detský
semafor - 1. miesto
Basketbalová liga - 4. miesto
Súťaž
mladých požiarnikov - 2. a 4. miesto
Hliadka
mladých zdravotníkov – 3. miesto
MOZ
- 4 úspešné riešiteľky
Šk. r. 1991/92 Spievajže si,
spievaj - 2. a 3. miesto
Hliadka
mladých zdravotníkov – 1. miesto
Súťaž vo
francúzskom jazyku – 1. miesto
Prednes
poézie a prózy - 2. miesto
v odvodovom a okresnom kole Zuzana Mašlejová
V školskom. roku 2008/2009
navštevuje ZŠ 142 žiakov, z toho na I. stupni 65 a na II. stupni 77
žiakov.
Na rozširovanie vedomostí využívajú Internet. Ich záujmy a talent
podporujú záujmové útvary (krúžky: literárno – dramatický, matematický,
dejepisný, cudzích jazykov (nemecký, anglický), výpočtovej techniky,
fyzikálny, prírodovedný, hudobný (gitara, akordeón, flauta), tanečný,
športový,.....
Žiaci sa zapojili do projektu Historické pamiatky regiónu očami detí
a História Chmeľova a jeho okolia.
Tunajšiu
školu navštevovali žiaci, ktorí sa po ďalších štúdiách dostali do
vrcholovej politiky a podieľali sa na riadení štátu. Medzi takých patril
Dr. Jozef Migaš CSc., zvolený 24. 10. 1998 za predsedu Strany
demokratickej ľavice, a 29.10.1998 za predsedu Národnej rady Slovenska
a Milan Sučko, poslanec Federálneho zhromaždenia. Andrej Dreveňák bol
prvým docentom v odbore matematika na vysokej škole. Ján Sučko hral I.
ligu vo futbale za AC NITRA.
Na
škole sa vystriedalo mnoho učiteľov. Každý z nich prispel svojou prácou
a mimoškolskou aktivitou k všestrannej príprave žiakov na úspešný vstup
do života.
Riaditelia školy v období 1968 – 2007
Vojtech Horváth - 1950
– 1972
Štefan Karniš -
1972 – 1973
Jozef Poráč
- 1973 – 1980
Mgr. Pavol Bezek - 1980 –
1990
Mgr. Darina Plevová - 1990 –
1998
Dr. Jurášek
- 1998 – 2003
Mgr. Irena Vereščáková - 2003
doteraz
Spracoval: Mgr. Pavol Zajonc