Z histórie našej školy

      Prvá  zmienka o škole pochádza z roku 1545. Škola bola s bytom učiteľa pod jednou strechou, drevená, šindľom krytá. Trieda sa vykurovala kachľovou pecou. Do triedy sa vchádzalo zo spoločnej predizby. Škola bola jednotriedna. Vyučovalo sa po latinsky, po maďarsky, po zrušení poddanstva r.1848 po rakúsko – uhorskom vyrovnaní 1867 po slovensky. Žiaci písali na tabuľky kriedou (griflíkom). Zápisy po cvičeniach zotierali. Neskôr písali do zošitov ceruzou (olovko alebo blajbas). Postupne sa začalo s písaním atramentom. Perá sa namáčali do kalamárov s atramentom. Vyučovali sa tieto predmety: náboženstvo, reč vyučovacia (čítanie, mluvnica, pravopis, sloh), vlastiveda (prírodoveda, zemepis, dejepis), počty a merba, kreslenie písanie, spev a telocvik. N a vyučovaní sa využívali jednoduché pomôcky (počítadlo, mapa, nerasty,...) Vyučovalo sa v jednej miestnosti. Žiaci boli rozdelení podľa veku a ročníkov, čo kládlo veľké nároky na prácu učiteľa i samotných žiakov, ktorí sa museli naučiť samostatne pracovať. Učiteľ viedol evidenciu o ich správaní, prospechu a dochádzke. Školský rok sa delil na štvrťroky, v ktorých boli žiaci klasifikovaní známkami. Na konci školského roka dostal žiak priepustné vysvedčenie, na základe ktorého mohol postúpiť do vyššieho ročníka. Klasifikovalo sa správanie (mravy), usilovnosť(úspech) a úprava písomných prác(zovňajšok písomných prác). Učilo sa aj v sobotu, na dedinách však mali voľno vo štvrtok.

     Iba malá časť žiakov dosahovala dobré výsledky v učení. Nebolo zvláštnosťou, že niekedy až tretina žiakov neprospela. Príčina nebola u väčšiny v nedostatku talentu, schopnosti, ale vyplývala z nepravidelnej školskej dochádzky, pretože deti pomáhali rodine v poľnohospodárskych prácach, pásli kravy, husi, starali sa o mladších súrodencov. Učebňa bola zaplnená žiakmi iba v zimných mesiacoch, a to iba vtedy, ak si mali čo obuť a obliecť po starších súrodencoch. Učiteľ vlastnil pôdu a choval domáce zvieratá. Medzi jeho povinnosti patrilo aj pečenie oblátok pre celú dedinu (múku dali obyvatelia), účasť na pohreboch a svadbách, poskytovanie prvej pomoci. Učiteľ pomáhal obyvateľom pri vybavovaní úradnej korešpondencie, staral sa o šírenie osvety (odstraňovanie negramotnosti, zakladanie čitateľských krúžkov, knižníc, zdravotnícka osveta, školské sporenie, nácvik divadelných predstavení, kantorovanie v kostole, organizovanie majálesov, juniálesov, výletov, vychádzok, športových podujatí).

    Deti chodili každé ráno do kostola. Vyučovanie sa začínalo aj končilo spoločnou modlitbou. Počas cirkevných sviatkov sa nevyučovalo. V triede sedeli osobitne chlapci a dievčatá. Učebnice si kupovali sami. Chudobnejší sa skladali viacerí na jednu knihu. Pred koncom školského roka učiteľ zorganizoval výlet do okolitej prírody (Zadná hura, Kapušiansky hrad) alebo miest (Giraltovce, Bardejov, Prešov). Veľkou a radostnou udalosťou boli majálesy v prírode. Školský rok sa končil vydaním vysvedčení a odchodom detí na prázdniny (vakácie).

     Učiteľ bol nielen v škole, ale aj na verejnosti veľkou autoritou. Priestupky žiakov smel riešiť aj telesnými trestami. Žiaci s lepším prospechom mali možnosť navštevovať meštianku v Prešove, Bardejove.

   Z obce malá časť mládeže odchádzala na remeslá a ešte menej na ďalšie štúdium. Mladí ľudia ostávali na poľnohospodárstve pri rodičoch, prípadne pracovali na veľkostatku.

      Učni mali učňovské školy, základom prípravy na remeslo však bola praktická výuka u majstra. Pre mladých roľníkov boli rôzne kurzy, zimné školy. Do gymnázií sa po piatej triede skladala prijímacia skúška. Štúdium trvalo 8 rokov. Po zložení maturity mohli ísť absolventi študovať na vysokú školu. Vysokoškolské štúdium bolo drahé, štipendií bolo málo, preto aj študentov bolo menej asi 1/20 dnešného počtu. Mnohí študenti si privyrábali príležitostnými prácami a súkromným vyučovaním. Odborné školy – priemyslovky, obchodné akadémie – navštevovali žiaci po skončení meštianskej školy alebo 4 tried gymnázia.

     Dlho bola na Slovensku len jedna vysoká škola Komenského univerzita v Bratislave, s lekárskou, právnickou a filozofickou fakultou, založená r. 1919. Prírodné a technické smery chodili študenti zo Slovenska študovať do Brna, Prahy alebo do cudziny. Roku 1937 bola v Košiciach založená Slovenská vysoká škola technická, ktorá sa po okupácii Košíc odsťahovala do Martina a potom do Bratislavy. Po 2. svetovej vojne sa vracia do Košíc.

    Slovenské školstvo prešlo mnohými reformami: ľudové školy, národné školy, osemročné stredné školy (OSŠ), jedenásťročné stredné školy (JSŠ),stredné všeobecnovzdelávacie školy (SVŠ), základné školy (ZŠ), základné deväťročné školy (ZDŠ), opäť základné školy (ZŠ) a gymnáziá. (32)

      Podľa smernice Povereníctva školstva a kultúry z 29.4.1960, č. 11922/60 predĺžila sa od školského roku 1960/61 povinná školská dochádzka na deväť rokov. V školskom roku 1960/61 dostali žiaci prvýkrát školské učebnice a pomôcky zdarma, čo uvítali najmä početnejšie rodiny.

     Zo záznamov z roku 1776 sa dozvedáme, že v zbore dvakrát zasadal seniorálny konvent 7. februára a 25. júna. Na poslednom pod názvom „agendale“ pre zbor zozbierali 6 frt 42 gr. Vtom istom roku zbúrali rozpadávajúcu sa drevenú školu a na miesto nej postavili novú drevenú.

     V auguste roku 1784 zhorela fara. Farár medzitým  býval v škole. Roku 1804 bola dokončená nová fara. Medzi ňou a školou vykopali spoločnú studňu. 8. januára 1808 Michal Stanik, ev. farár prvýkrát použil slovenčinu pri oznamoch. V roku 1843 v chotári prebiehala komasácia, pri ktorej zboru, farárovi a učiteľovi boli pridelené patričné pozemky.

    V roku1883 bola v Chmeľove jednotriedna škola. Vyučovalo sa už po slovensky. Školu navštevovalo 57 žiakov. Z celkového počtu bolo 33 ev. a. v., 23 rím. katolíkov. Žiaci sa učili čítať, písať, počítať. Náboženstvo sa vyučovalo z Lutherovho katechizmu a z Hubnerovej biblickej histórie. Vyučovanie trvalo od októbra do mája. Ku škole patrila záhrada.

Učitelia ev.a.v.

Arvensis                     1630 –

Alkócsy                       1640 – 1648

Juraj Eliadesz            1648 – 1653

Ján Varisz                   1653 – 1655

Ján Szkalický             1665 – 1694

Adam Dusy                 1694 – 1702

Ján Radlinszký          1702 – 1725

Ján Schavel                1725 – 1734

Ján Molitorisz             1734 – 1745

Ján Neupaer                1745 – 1749

Andrej Erdogh             1749 – 1790

Pavel Bruezak             1790 – 1811

Ján Tessinzsky           1811 – 1820

Ján Szerday                 1820 – 1832

Andrej Pankuch          1832 – 1841

Ján Feješ                       1841 – 1845

Ľudevit Lutočka

Ľudevit Tomes

Teodor Jarmay

Mária Janotková, druhá sila

Emil Orech

Jelena Snopková, druhá sila

Jarmay                                      1922 – 1926

Jarmay – Jarmayová             1933 – 1934

Jarmay- Snopko                     1934 – 1935

Jarmay- Koloman Ivanyi       1935 – 1936

Jarmay – Janotková               1936 – 1938

Emil Orech – Janotková        1938 – 1939

Orech – Snopková                  1939 – 1941

Pavol Surový – Snopková    1941 – 1942

Snopková – Kupec                 1942 – 1943

Kupec- Činčalová                    1943 – 1944

Benka – Marenčinová             1944 – 1945

Ján Hájnik – Hájniková           

Tomečko                                     1945 – 1946

Hájnik – Hájniková                   1946 – 1949

Jozef Jurko

 

       V povojnovom období nastáva nebývalý rozvoj vzdelanosti pre mládež aj dospelých (roľnícke školy, večerné školy). Rozvíja sa osvetová činnosť. Otvárajú sa miestne a školské knižnice. Aktívne pracujú kultúrno – spoločenské organizácie, športové kluby a podobne.

      Šíriteľmi kultúry a osvety zostávajú aj naďalej učitelia, ktorí sa verejnosti predstavili divadelnými hrami (prvú divadelnú hru Kamenný chodníček nacvičili v r. 1924).

       V tejto činnosti pokračovali aj ďalší pedagogickí nadšenci, hlavne PaedDr. Vojtech Kolarčík, ktorý v rokoch 1969 – 1971 nacvičil ďalšie hry – Muška Svetluška, Snehová kráľovná, ĽUBKA. Alžbeta Hrušková sa predstavila verejnosti s členmi divadelného krúžku hrou Pytliakova žena a Páva. Mária Horváthová hrou ĽUBICA – MEDVEDICA.

        Do roku 1968 sa žiaci vyučovali v bývalom kaštieli. Budovu bývalej národnej školy po generálnej oprave pridelil MNV materskej škole. Kaštieľ prevzal MNV a prenajal VD PLETA. Pracovalo tu 60 žien. V školskom roku 1968/69 sa otvorila nová 12 triedna škola v hodnote 3.500.000 Kčs s 5 pavilónmi, novým školským zariadením v hodnote 280.000 Kčs. Do užívania bola odovzdaná bytová jednotka pre 6 učiteľských rodín.

       Novú školu navštevovalo 311 žiakov. V školskej jedálni sa stravovalo 65 žiakov. Riaditeľom školy bol do 30.8.1972 Vojtech Horváth, ktorý sa po 20 ročnom pôsobení odsťahoval s rodinou na vlastnú žiadosť do Mojmíroviec pri Nitre. Jeho ďalšie nasledovateľky i  ďalší nasledovatelia spolu s pedagogickými a výchovnými pracovníkmi pokračovali v  zvyšovaní kvality výchovno – vzdelávacieho procesu a záujmových mimoškolských aktivít.

Z úspechov školy

Šk. r. 1976/77             spevokol PRAMIENOK         - 3. miesto na okresnej prehliadke
                                      v kategórii začínajúcich súborov, vedúca  Metodeja Katová

Šk. r. 1977/78             spevokol PRAMIENOK         - 1. miesto na okresnej prehliadke

Šk. r. 1978/79             Mladí požiarnici                       - 1. miesto v obvodovom kole

Šk. r. 1979/80             Melódie priateľstva                 - 2. miesto

Šk. r. 1980/81              Mladí požiarnici – plameň     - 2. miesto

                                       Basketbalová liga                    - 4. miesto v okresnom kole

                                       Ľahká atletika                           - 3. miestov hode kriketovou loptičkou (Galová)  

                                       Vrh guľou                                - 3. miesto (Mesárčová)

                                       Beh cez prekážky                  - 3. miesto (Bobríková)

                                       Beh na 150 m                          - 4. miesto (Balucha)

                                      Volejbalová liga žiačok         - 3. miesto

Šk. r. 1982/83             Čo vieš o robotníckych         - 1. miesto
                                      povolaniach a školách II. cyklu

Šk. r. 1983/84             Plameň 84                                  - 2. miesto

                                      Matematická olympiáda          - 7. miesto

Šk. r. 1984/85             Matematická olympiáda         - 5. miesto

                                      Plameň                                       - 2. a 3. miesto v obvodnom kole

Šk. r. 1985/86             Matematická olympiáda         - 8. a 11. miesto

                                      Pytagoriáda                              - 8. miesto

Šk.r. 1987/88              Matematická olympiáda         - úspešný riešiteľ Peter Fečo

                                     KORSEM                                      - 5. miesto v okresnom kole

Šk. r. 1988/89            Hviezdoslavov Kubín             - 2. miesto (Ján Dreveňák)
                                     (prednes poézie a prózy)

                                   

                                   Spievajže si, spievaj                  - 2. miesto (Harčarová)

                                                                                           - 3. miesto (Suchá, Migašová)

                                   Spev rómskych piesní              - 3. miesto (Mariňáková)

                                   Plameň 89                                     - 3.,4. a 5. miesto v obvodnom kole

                                   PIKOMAT                                      - úspešný riešiteľ (Vladimír Repčák)

Šk. r. 1990/91          Detský semafor                           - 1. miesto

                                   Basketbalová liga                        - 4. miesto

                                   Súťaž mladých požiarnikov      - 2. a 4. miesto

                                   Hliadka mladých zdravotníkov – 3. miesto

                                   MOZ                                                 - 4 úspešné riešiteľky

Šk. r. 1991/92         Spievajže si, spievaj                    - 2. a 3. miesto

                                   Hliadka mladých zdravotníkov – 1. miesto

                                   Súťaž vo francúzskom jazyku  – 1. miesto

                                   Prednes poézie a prózy              -  2. miesto
                                   v odvodovom    a okresnom kole Zuzana Mašlejová

        V školskom. roku 2008/2009 navštevuje ZŠ 142 žiakov, z toho na I. stupni  65 a  na II. stupni 77 žiakov.

        Na rozširovanie vedomostí využívajú Internet. Ich záujmy a talent podporujú záujmové útvary (krúžky: literárno – dramatický, matematický, dejepisný, cudzích jazykov (nemecký, anglický), výpočtovej techniky, fyzikálny, prírodovedný, hudobný (gitara, akordeón, flauta), tanečný, športový,.....

        Žiaci sa zapojili do projektu Historické pamiatky regiónu očami detí a História Chmeľova a jeho okolia.

      Tunajšiu školu navštevovali žiaci, ktorí sa po ďalších štúdiách dostali do vrcholovej politiky a podieľali sa na riadení štátu. Medzi takých patril Dr. Jozef Migaš CSc., zvolený 24. 10. 1998 za predsedu Strany demokratickej ľavice, a 29.10.1998 za predsedu Národnej rady Slovenska a Milan Sučko, poslanec Federálneho zhromaždenia. Andrej Dreveňák bol prvým docentom v odbore matematika na vysokej škole. Ján Sučko hral I. ligu vo futbale za AC NITRA.

       Na škole sa vystriedalo mnoho učiteľov. Každý z nich prispel svojou prácou a mimoškolskou aktivitou k všestrannej príprave žiakov na úspešný vstup do života.

       Riaditelia školy v období 1968 – 2007

Vojtech Horváth                      - 1950 – 1972

Štefan Karniš                           - 1972 – 1973

Jozef Poráč                              - 1973 – 1980

Mgr. Pavol Bezek                    - 1980 – 1990

Mgr. Darina Plevová               - 1990 – 1998

Dr. Jurášek                               - 1998 – 2003

Mgr. Irena Vereščáková         - 2003 doteraz

                                                                                             Spracoval: Mgr. Pavol Zajonc